LOKALIZÁCIA A OPIS

NKP Hrad Dobrá Niva sa nachádza v katastri obce Podzámčok, okres Zvolen na strednom Slovensku. Situovaný je na homoľovitej vyvýšenine severne od rovnomennej obce Dobrá Niva. Hrad s dobrým výhľadom na dlhý úsek údolia Neresnice vznikol pri dôležitej obchodnej ceste Via Magna, ktorá v stredoveku spájala Uhorsko s Poľskom. Hradný areál mal dvojdielnu dispozíciu približne oválneho pôdorysu s rozmermi okolo 80 × 90 m. Na vrchole návršia je hradné jadro dosahujúce rozmery približne 25 × 20  m. Z architektúr sa nad terénom zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží (rekonštruované v roku 1996). Hradné jadro koncentricky obklopovalo predhradie. Priebeh opevnenia naznačuje konfigurácia terénu a ojedinelý fragment múru na južnej strane, ktorý môže byť zvyškom vstupnej brány. Na juhovýchodnej strane kopca sa rysuje priebeh prístupovej cesty s vyústením k predpokladanej hradnej bráne.

HISTORICKÉ PRAMENE

Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1306, keď vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta vydobylo Dobronivský hrad spolu s ďalšími pevnosťami od zvolenského župana Demetera. V roku 1337 prvýkrát nachádzame Dobronivský hrad pod názvom Dobraniua a za podkastelána hradu je titulovaný Ondrej z Lánca. O zdržiavaní sa kráľov na hrade svedčia kráľovské listiny vydané „in Dobronya“ v roku 1377 Ľudovítom I. z Anjou a v 1404 kráľom Žigmundom Luxemburským. Počas kráľa Mateja Korvína zmenil hrad viacerých majiteľov (napr. istý čas patril vojenskému veliteľovi Ondrejovi Baumkircherovi, ďalej kráľovskému pokladníkovi Benediktovi z Turca, resp. bol venným majetkom kráľovnej Beatrix Aragónskej). Na hrade sa v roku 1526 zdržiaval jeho ďalší majiteľ kráľovský úradník a dvoran Štefan Werbőczy. Posledným majiteľom hradu bola rodina Esterházi, ktorá ho získala začiatkom 17. storočia. Podľa majetkových súpisov Dobronivského panstva z roku 1710 je hrad už opustený a spôsobuje len výdavky. Na 1. vojenskom mapovaní Uhorska (1782 – 1784) je pri ňom uvedené: „ruiny starého dobronivského hradu“. Na stave hradu sa podpísali aj živelné pohromy, ktoré túto oblasť postihli a ktoré nepochybne poškodili aj hrad: zemetrasenie 16. 9. 1614, silná víchrica 21. 12. 1740 a ďalšie zemetrasenie 28. 6. 1763.

DATOVANIE

Hrad bol vybudovaný na konci 13. storočia. Čulý život tu bol počas vrcholného a neskorého stredoveku (14. – 16. storočie). Výrazné stavebné aktivity sa na hrade realizovali v období renesancie. Koncom 17. storočia, resp. začiatkom 18. storočia majitelia a užívatelia hrad postupne opustili a objekt začal pustnúť.

ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM A NÁLEZY

Koncom minulého storočia sa uskutočnil terénny prieskum a celkové zameranie hradu. Archeologický výskum bol na akropole (v roku 2013) i predhradí (2013 a 2014) realizovaný formou zisťovacích sondáží. V palácovej časti sa odkryl zvyšok juhovýchodného úseku obvodovej hradby hradného jadra a ostenie gotického portálu. V severovýchodnej časti predhradia sa zdokumentovala úprava, resp. prehĺbenie terénu, zasekaním do skalného podložia. Terén viditeľne klesal až k do kameňa vysekanému žľabu šírky 0,4 m, v ktorom bola pôvodne upevnená drevená palisáda. Do výšky približne 1,1 – 1,15 m boli viditeľné aj stopy po vertikálnych (v hornej časti jemne východným smerom naklonených) tu pôvodne stojacich koloch. O výstavbe dreveného palisádového opevnenia hradu pred rokom 1575 informujú aj písomné pramene. Objavená bohatá kultúrna vrstva obsahovala početné keramické zlomky (hlavne variabilné tvary renesančnej keramiky), kovové a kostené predmety, kachlice, zvieracie kosti i taviace tégliky. K vzácnym nálezom patrí denár Žigmunda Luxemburského.