Najstarší písomný údaj o existujúcom hrade Reuisce pochádza z roku 1331. V tom čase bol hrad v držbe kráľovského miestodržiteľa – bána Jána, pre ktorého ho spravoval vicekastelán komes Michal. Od roku 1388 sa darom dostáva do majetku magistra Franka a neskôr do rúk župana Ladislava zo Šároviec. V roku 1391 prináležalo k hradnému panstvu 11 obcí.

V nasledujúcom 15. storočí hrad v dôsledku vnútropolitických nepokojov častejšie striedal majiteľov. Z pomedzi viacerých držiteľov zostal dlhšie v rukách Ladislavovho syna, Petra Čecha z Levíc a neskôr bol tiež násilím ovládnutý českým vojvodcom Jánom Jiskrom, z ktorého rúk ho vyslobodil Peter Kollár. V roku 1479 kráľ Matej daroval celé hradné panstvo svojmu poradcovi, pokladníkovi a jágerskému biskupovi Urbanovi Dóczymu z Veľkej Lúče. Jeho rodina zostala majiteľom revištského i susedného šášovského panstva až do polovice 17. storočia.

V 16. storočí, kedy si v susednej Žarnovici rodina vybudovala pohodlnejší kaštieľ, sa tento stal hlavným rodovým sídlom a sídlom správy revištského panstva. Hrad však naďalej tvoril dôležitý obranný objekt, najmä počas dlhodobého tureckého ohrozenia, kedy obrana prístupu do banských miest nadobudla zvýšený význam. Hrad bol spoločne s ďalšími okolitými pevnosťami, opevnenými kaštieľmi a strážnymi vežami začlenený do obrannej línie protitureckých opevnení. Mal stálu vojenskú posádku, ktorá ešte v 2. polovici 17. storočia pozostávala z 8-10 vojakov, drábov a desiatnika, ktorý zastával aj funkciu hospodárskeho správcu hradu (polkorába).

V roku 1647 hrad Revište postihol turecký útok, pri ktorom bola dobytá aj neďaleká Nová Baňa a Žarnovica. Hrad však vážnejšie poškodený nebol. V tomto čase sa po smrti posledného mužského majiteľa z rodu Dóczyovcov (Žigmunda sťali Turci po dobytí Žarnovice 4.8.1647) stala poslednou súkromnou majiteľkou panstva vdova Mária, rodená Viszkeletiová.

Po vymretí Dóczyovcov sa hradné panstvo stalo majetkom Banskoštiavnickej banskej komory. Hrad definitívne stratil svoju obrannú funkciu na začiatku 18. storočia, v 20. rokoch už nebol areál hradu udržiavaný a ani strážený. Ako opustený ho v roku 1742 opisuje aj historik Matej Bel, ktorý dodáva, že ak hradné budovy zostanú bez striech, hrad úplne zanikne.

Hrad Revište bol postavený na skalnatom andezitovom výbežku na pravom brehu Hrona, s dobrým výhľadom do údolia. Podľa posledných výskumov najstaršia ranogotická architektúra zaberala vrchol zakončujúceho úseku skalného hrebeňa, ktorý určil pozdĺžny a mierne zalamovaný pôdorys hradu s rozmermi 62 x 8-22 m. Jeho obvod vymedzovalo murované opevnenie s cimburím a vstupnou bránou na južnej strane. Hrad pozostával z hranolovej obytnej veže , hospodárskych budov a cisterny, zahĺbenej do skalného podložia. Už na prelome 30. a 40. rokov 14. storočia sa konala rozsiahla rekonštrukcia hradu. Pritom bola nadstavaná hranolová veža o jedno podlažie, k východnému úseku hradby bola pristavaná obytná časť, hradba bola nadstavená, východný úsek hradby bol zakončený vysunutou drevenou ochodzou, do južného okraja nádvoria bol včlenený nový dvojpodlažný palác.

Ďalšie stavebné úpravy sa uskutočnili v 2. polovici 14. storočia a na začiatku 15. storočia a boli zamerané na zdokonalenie obrany vstupu do hradu. Aj mladšie neskorogotické prestavby zdokonalili predbránie. V južnej časti hradu bola vstavaná hranolová vežička, neskôr nadstavaná o dve zaklenuté podlažia, čím vznikla 17 m vysoká veža. V nej sa pravdepodobne nachádzala kaplnka.

Po bitke pri Moháči (1526), keď sa Turkom otvorila cesta do Uhorska, na Revišti posilňovali obranyschopnosť vstupnej brány. Vybudovali priechodnú delovú baštu a nové murované opevnenie južného predhradia. Koncom 16. storočia boli vybudované nové obytné trakty. Došlo k prestavbe južného paláca a zvýšeniu o 3. podlažie. Súčasne došlo k úplnému zastavaniu severnej časti nádvoria, kde vznikol severný palác. Na západnej stene severného paláca bol vybudovaný veľký arkier, ktorý bol viditeľný ešte na konci 19. storočia.

Najmladšie neskororenesančné prestavby zo 17. storočia sa sústredili na rozšírenie opevnenej plochy hradu o ďalšie severné predhradie a úpravy palácov, zvyšujúce komfort bývania. Severná veža bola nadstavaná o ďalšie 4. podlažie a delová bašta o 3. podlažie.

Začiatky obnovy hradu Revište, Ratibor Mazúr

Občianske združenie na záchranu hradu Revište vzniklo na jar v roku 2011, odkedy možno sledovať cielenú záchranu hradu. Prvé dobrovoľnícke aktivity sa zamerali hlavne na čistenie hradného areálu od náletových drevín, budovanie prístupovej cesty a odťažovanie sutinových závalov v objekte hradu, s následným triedením kameňov a sutiny. Od roku 2012, po podpise nájomnej zmluvy a súhlasného stanoviska KPU v Banskej Bystrici, sme začali s prípravou potrebných výskumov pred vykonávaním samotných stabilizačných a konzervačných prác. Bol vypracovaný historicko-architektonický výskum, statický pasport, hrad bol nasnímaný fotogrammetricky pre budúcu digitalizáciu. Od toho istého roku sme pravidelným žiadateľom o dotáciu Ministerstva kultúry SR v programe Obnovme si svoj dom. Už 5 rokov pracujú na hrade uchádzači z úradu práce (postupne od 8 do 19) spolu so živnostníkmi-murármi (5-6), dobrovoľníkmi zo Združenia a celého Slovenska. Počas tohto obdobia sa nám podarilo vyčistiť a stabilizovať nadzemné múry skoro polovice objektov hradu. Jeden a pol roka nám trvalo odstraňovanie zrúteného múru severného paláca, ktorý sa zrútil v r. 2011. Súčasne s týmito prácami sme budovali prístupovú cestu, ktorá slúži na dovoz stavebného materiálu.

Stabilizovali sme južnú a západnú stenu južného paláca, dobudovali sme zrútenú, 14 m dlhú časť západnej hradby, stabilizovali veľkú časť južnej polovice západnej hradby, stabilizovali sme severnú vežu, západnú a časť východnej steny severného paláca, začali sme s rekonštrukciou delovej bašty a priľahlého parkanu. Postupne sme v súčinnosti s archeológmi odťažili, resp. odťažujeme sutinové závaly v 2. predhradí, v južnom paláci, v severnom paláci, v delovej bašte a v 1. predhradí. Pri týchto prácach sa samozrejme objavia aj vzácne nálezy, hlavne črepy z keramických kachlíc, riadov, pracky z opaskov, strelky zo šípov, alebo opracované kamenné články okenných a dverných ostení alebo ostení krbov. Najkrajší nález v sezóne 2016 je neskorogotický portál s plastickým erbom Dóczyovcov, pod ktorým sa v nadpraží ukrýva aj plastická rozetka. Po bokoch erbu je v hornom ukončení ostenia signovanie „ND“ a letopočet 1547, ktoré pripomínajú vtedajšieho majiteľa panstva Mikuláša Dóczyho a rok ukončenia prestavby.

V súčasnosti naše práce zameriavame hlavne na stabilizáciu nadzemných, najviac staticky narušených  múrov a odťažovanie sutiny s následným odvodňovaním odkrytých plôch, v zmysle statického pasportu a návrhu na obnovu. Opravené koruny múrov chránime pred poveternostnými vplyvmi biologickou ochrannou vrstvou v zložení: geotextília, ílová vrstva, zemina, rozložníkový (skalničkový) koberec. Popri týchto prácach prebiehajú výskumy: archeologický, architektonický, statický a archívny, ktoré nám prinášajú stále nové poznatky. Pre budúce využitie hradu plánujeme najskôr vypracovať koncepciu s ohľadom na viaceré okolité vplyvy a súvislosti, tak aby hrad bol živým prvkom cestovného ruchu na strednom Pohroní. Ale to už predbiehame, pretože stabilizačné práce budú trvať ešte niekoľko rokov.

Financovanie prác na obnove hradu je zabezpečené hlavne z dotácií MK SR a MPSVaRSR z programu Obnovme si svoj dom, mesta Žarnovica, Nadácie PantheonFoundation, Nadácie Orange, Nadácie Pontis, Nadačného Fondu Telekom pri Nadácii Pontis, od súkromných darcov, návštevníkov a členov Združenia.

Prístup na hrad je veľmi jednoduchý . Medzi Bzenicou a Žarnovicou sa nachádza výjazd z cesty R 1 a RevištskéPodzámčie (časť Žarnovice) je len 800 m odtiaľ. Popri potoku Revišťka vedie cesta cez Podzámčie až k označenému parkovisku, ktoré sme vybudovali pre návštevníkov. Od parkoviska vedie značkovaná turistická trasa so žltými značkami, ako aj náučný chodník „Majitelia hradu Revište“. Vzdialenosť hradu od parkoviska je len 400 m, po upravenej lesnej cestičke. Z horného hradu je krásny výhľad na údolie Hrona, mesto Žiar nad Hronom a Štiavnické vrchy. Ak budete pokračovať po žltej značke, dostanete sa na hrebeň horského výbežku, kde na jeho južnom konci stojí hrad a severne od hradu, asi 10 minút chôdze, je skalná vyhliadka Veľká skala. Z tejto vyhliadky je krásny pohľad nielen na veľkú časť stredného Pohronia, ale aj na hrad Revište.