RUDNO NAD HRONOM (okr. Žarnovica) – reliéf zaniknutého hradu na vrchu Ivankovo alebo tiež Kaštieľ (416 m n. m.) v západnom pásme Štiavnických vrchov, približne 1 km juhovýchodne od kostola v obci.

Lokalita v písomných prameňoch neuvádzaného hradu sa dostala do povedomia vďaka zisťovaciemu archeologickému výskumu A. Ruttkaya v rokoch 1985 a 1986. Priniesol mnohé poznatky, ktoré upresnia predstavy o vzniku a dispozícii opevneného sídla. Jeho staveniskom bolo juhovýchodné ukončenie vrcholového hrebeňa masívneho výbežku nad obcou Rudno, ktorý umožňoval vizuálnu kontrolu údolia Hrona so strategickými komunikáciami.

Výskumom získaný archeologický materiál z hradu nevybočuje z 13. storočia, čo umožňuje rámcovo určiť nielen obdobie jeho vzniku, ale zároveň aj poukázať na krátky čas jeho existencie. Výstavbu hradu tak pravdepodobne iniciovali šľachtici z Kalnej, ktorí v roku 1283 vystupujú ako miestni dlhodobí vlastníci Rudna. V tomto roku sa spomína obec prvýkrát, a to pri ohraničení chotára susedných Brehov. Tunajší hrad sa však už neuvádza, čo by vzhľadom na uvedené nálezy mohlo poukazovať na jeho zánik niekedy pred týmto rokom.

Prístupová cesta do hradu viedla cez západný svah a vyústila na severovýchode na plošinke pred vonkajším prstencom valu, kde môžeme predpokladať aj vonkajšiu bránu. Zemný val spevnený kameňmi tvoril vonkajšiu fortifikáciu ohraničujúcu elipsovitý hradný areál s osami 70 a 21 m. Centrálne situované pozdĺžne jadro vymedzovala kamenná hradba. Vo východnom ukončení dominovala hranolová veža (9,8 x 9,8 m), ktorá chránila vstupnú bránu, pričom na západnej strane jadro zakončoval priečne situovaný palác obdĺžnikového pôdorysu. Ústredný priestor pozdĺžneho nádvoria dopĺňala cisterna, aká sa predpokladá aj v malom priestore za palácom.

Opísaný rozvrh predstavuje v rámci vývoja hradov pokrokovejšiu dispozíciu dvojpólového riešenia s obrannou vežou v popredí a obytným palácom v chránenej polohe. S ňou sa v prostredí stredovekého Uhorska stretávame najmä v období druhej polovice 13. a v 14. storočí (napr. Sztrahora v Maďarsku, Medzianky, pravdepodobne aj Čierny hrad) a najlepšie zodpovedá tzv. bergfritovej dispozícii. Ďalšie poznatky o stavebnom charaktere a živote na tomto neznámom hrade možno očakávať od pokračovania a vyhodnotenia výskumov.

Ilustrácie a náčrty hradov, autor Peter Gutek.