Maliar, prozaik, publicista. Od kominárskeho pomocníka, leárnického praktikanta, profesora slovenčiny a kreslenia po štúdiách výtvarného umenia, sa stal významným slovenským výtvarným umelcom (1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb), ale aj literárnym umelcom. Tu nedosiahol takú úroveň, ale vo svojich dielach zachoval kus slovenského života drobného človeka.

    Prečo sa v súvislosti so Šášovským hradom zaoberáme s J. Alexym? Je to len malé zastavenie sa pri človekovi, ktorému sa už popísaným spôsobom podarilo zachrániť Bratislavský hrad. Práve Bratislavský hrad, ktorého zrúcanina bola v päťdesiatich rokoch podobná prevrátenému stolu a ktorý navrhovali rôzni kultúrnici a politici zbúrať. Janko Alexy organizoval slovenskú verejnosť na záchranu hradu, čo sa mu aj podarilo. hrad bol opravený a dnes je našou pýchou. Šášovský hrad bol vybudovaný na sútoku kremnického potoka Rudná a Hrona na skale, ktorá sa volá „Orlí kameň“ v rokoch 1242-1252. Podľa archeologických nálezov bola táto skala využívaná ako útočisko ľudí, ktorí žili v Žiarskej kotline už dávno predtým a predpokladá sa, že to bolo okolo 2000 rokov pred našim letopočtom. Žiarska kotlina mohla poskytovať dobré podmienky pre život ľudí na konci doby kamennej, boli tu na zverinu bohaté lexy, na ryby bohaté rieky, samozrejme voda a aj primerane dobré klimatické podmienky. Určite najväčším problémom boli stále sa preháňajúce rôzne skupiny bojovníkov, ktorí obyvateľov priam kynožili a okrádali. Preto mali obyvatelia na vrchu vybudované obranné hradiská, do ktorých ušli, keď sa kotlinou valil nepriateľ. Takémuto účelu slúžila Orlia skala v dobách po dobe kamennej, mladšej dobe rímskej a aj v 11. a 12. storočí.

    V ďalších rokoch začali tu okolo roku 1242 bratia Vincent a Peter Vančo (bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana, ktorý udelil mestské práva S. Krížu n. Hr.) stavať hrad, nakoniec to asi súviselo aj so stále sa zlepšujúcou vojenskou technikou, ale aj ťažbou drahých kovov v stredoslovesnkých banských mestách. Pri tejto výstavbe však boli s najväčšou pravdepodobnosťou zničené pozostatky spomínaného opevnenia, ktoré slúžilo k staršiemu osídleniu.

    V roku 1252 bol vybudovaný gotický hrad s dominantou dvojpriestorového paláca, stojaceho na najvyššom mieste. Vstup do hradu chránila valcová veža, ktorá okrem obrannej úlohy slúžila aj k ubytovaniu hradnej posádky. Medzi palácom a vežou bolo podlhovasté nádvorie, na severe a východe opevnené kamennou hradbou.

    Stredoveké hrady boli zabezpečené aj saostatnou zásobou vody. Tak tomu bolo aj na Šášovskom hrade. Na západenj strane bola vybudovaná okrúhla cisterna, hlboká asi 4 metre a steny mala vymurované z presne opracovaných kvádrov. Cisterna bola napájaná drevenými žľabmi zo všetkých striech hradu.

    Vieme, kto staval hrad a myslíme pri tom predovšetkým kto stavbu financoval. Nevieme meno architekta, ani staviteľa v dnešnom ponímaní. Aj keď v tom čase (13. storočie) už bola architektúra vo vyspelejších krajinách západnej a južnej Európy na vysokej úrovni a vznikali tu architektonicky vynikajúce a odvážne diela, predsa len aj Šášovský hrad nie je celkom bez zaujímavostí. Hlavne, ak uvážime, že v tomto roku oslávi 750 rokov od svojho dokončenia a uvážime, koľkokrát už do neho strieľali z kanónov starších a moderných, ale aj kanóna našej ľahostajnosti a hrad v zásade základov drží môžeme len konštatovať, že základy mal dobre vypočítané.

    Hrad postupne menil majiteľov a jeho význam sa zvyšoval alebo upadla, veľakrát aj podľa hospodárskej situácie. Navýznamnejšie obdobie pre hrad nastalo asi začiatkom 14. storočia, keď sa dostal hlavne v súvislosti s rozvojom baníctva do držby kráľovskej komory. Práve rozvoj baníctva spôsobil ďalšie opevňovanie hradu a tak bol v prvej polovici 15. storočia ďalej opevnený. Vtedy bola vybudovaná veža, ktorá sa vypínala až 45 metrov nad najvyššie položeným bodom hradného brala a ďalej boli vybudované nové hradby, prípadne palisády. Možno poslednú obrannú líniu tvoril prstenec sypaného valu 11 až 15 m pod vežou s  riemerom 50-60 m . Takáto úprava na pevnosť zanikla pravdepodobne v roku 1465, keď kráľ odstúpil hrad Jánovi Jiskrovi.

    No neskôr v 2. polovici 15. storočia sa začína ďalšia neskorogotická prestavba hradu. Pre potrebu nových obytných priestorov bol postavený severný polác v prízemí s kuchyňou. Voda zo striech nového paláca bola zberaná do novej cisterny, ktorá už mala hĺbku 7 m a bola podobne vymurovaná ako predchádzajúca. Zakrytá bola drevenou konštrukciou. Obranyschopnosť hradu sa zvýšila opevnení južného svahu hradného kopca a postavením jednoduchej presunutej brány pred vlastnú vstupnú bránu.

    Posledné prestavby hradu uskutočnili Dóczyovci, ktorí vlastnili hrad od roku 1490 až do vymretia rodu, ako som to už písal pri udalosti, keď v roku 1647 bol v Žarnovici Turkami sťatý Žigmund Dóczy.

    Dóczyovci zvýšili komfort bývania v hornom hrade pristavaní nových priestorov k západnej časti východného paláca a výmenopu plochých stropov za valené a lunetové (polmesiačikového tvaru) klenby. Rozlohu hradu zväčšili rozšírením opevnenia a pre lepšie zásobovanie vodou vykopali v tejto časti studňu. Oproti bráne dali do protiľahlého svahu vykopať dlhú pivnicu. Táto stála mimo opevnenia hradu a slúžila pravdepodobne pre pivovar.

    Na hrade Šášov sa majitelia menili dosť často a teda ich bolo dosť, mnohí nie príliš významní a známi, iní významnejší. Jedno je ale isté, vždy išlo hlavne o to, ktorý pán bude koľko obcí ovládať. Veľké majetkové spory sa viedli najmä medzi kráľovskou Bnaskou Štiavnicou a Svätobenediktínskym opátstvom vo Sv. Beňadiku. Takže bolo asi dosť bežné, že boli odobrané majetky B. Štiavnici (1352) aleboboli do krvi zbití poslovia opáta. Samozrejme, že podobne sa v mnohých prípadoch zachovali aj poddaní Šášovského hradu. Napríklad roku 1356 ladomerskí poddaní zo Šášova napadli Opatovce a odniesli im úrodu z poľa, ešte im pokosili aj lúky a trávu si odniesli.

    V roku 1648 kúpil hrad Gašpar Lippay. V listine o kúpe sú spomenuté ako príslušnosť hradu nasledovné obce: Šášovské Podhradie, Ladomer, Horná a Dolná Trnávka, Jalná, Dúbrava, Kľačany, Ihráč, Repište, Peserany (časť Vyhní), Sklené Teplice, Prochot, Močiar, Teplá a Žakýl.

    Časté spory o chotáre boli ukončené až v roku 1762. Podľa vtedy vzniknutej dohody patrili panstvu Šášova obce: Repište, Sklené Teplice, Ladomer a Močiar.

    Opátstvu alebo Ostrihomskej kapitule patrili, resp. sa v spise spomínajú Horné Opatovce, Lehôtka pod Brehy a Vieska. Ostatné majetky sa nespomínali, lebo už išlo prevažne o lesy. Gašpar Lippay bol pánom hradu asi 30 rokov. V roku 1664 táborí na hrade časť vojska Ľudovíta de Souches. Spomínam túto skutočnosť hlavne preto, že vojská tohoto generála porazili 16. mája v tom istom roku pri Žarnovici päťtisícovú tureckú armádu Kačuka Mahmeda pašu, čím sa jej podarilo oslobodiť aj Levice od Turkov.

    Ďalšie dejiny sú už dosť krátke. V rokoch 1676-78 predali bratia Ján a Juraj Lippayovci panstvo Šášov a Revište kráľovskej komore za 88 000 zlatých. Kráľovská komora mala mimoriadny záujem o lesy panstva Šášov a Revište pre stále prosperujúcu banícku a hutnícku činnosť.

    Koniec 17. storočia a začiatok 18. storočia bol pre Žiarsku kotlinu katastrofálny. Protihabsburgské povstania, ktoré zatiahli krajinu do vojny, sa odohrávali aj v žiarskej kotline. František II. Rákoczi zorganizoval početné vojsko proti cisárskej vláde vo Viedne a ešte v roku 1708 ovládal asi 60 000 vojakov, ktorí mali v rukách skoro celé Slovesnko, ale v našom prípade hlavne Banskú Štiavnicu aj so Šášovským hradom (od roku 1703). Veliteľ cisárskeho vojska Siegbert Heister, ktorý so svojim vojskom sídlil vo svätokrížskom kaštieli, niekoľkokrát vyzval povstalcov z Rákocziho vojska, aby sa vzdali, odstúpili hrad, že im bude zabezpečená sloboda. Keďže vojská hrad nevydali, dňa 26. októbra 1708 cisárske vojská hrad dobyli, zapálili ho a ťažkými delami rozstrieľali jeho múry. Už ho viac nikto neopravil.

    Úradník Šášovského panstva sa presťahoval do kaštieľa v Ladomeri, ktorý sa stal sídlom hospodárskeho života komorného Šášovského panstva, toto sa potom niekedy volalo aj panstvo ladomerské.

    Zdalo by sa, že Šášovský hrad už nebude nikdy využitý, ale predsa. Pri prechode frontovej línie II. svetovej vojny na jar 1945. Žiarskou kotlinou, prišla na nápad využitia Šášovského hradu ustupujúca nemecká armáda. Výhodná poloha hradu, hlavne v jarnom období, keď ešte nie je na stromoch lístie, vytvárala dobré podmienky pre pozorovanie, ale aj odstreľovanie. Práve takúto pozorovateľňu si nemecká armáda vytvorila z južnej prístupovej strany. V II. svetovej vojne nepotrebovala mohutné chránené valy, jednoducho si prístupové cesty z miernejšej strany kopca zamínovala a vo vežiach si vytvorili vojaci úplné pohodlie (údajne aj  s perinami na spodu veže) a ťažkými guľometmi mali dolinu ako na dlani. A tak sa stalo, že postupujúca Červená armáda (sovietska)musela do hradu strieľať znova, iste mu to nepomohlo. Ostáva nám len veriť, že do hradu sa už strieľať nebude, teraz mu už stačia len tie naše strely ľahostajnosti, ale hlavne nedostatku financií, ktoré nechajú hrad rozpadávať sa.

    Práve pôsobenie času na poškodený hrad je veľmi intenzívne. Ani sa nechce veriť, že ešte po II. svetovej vojne, teda po požiari a dvoch delostreleckých streľbách boli na hradných stenách vidieť maľby a fresky. Aká je to ohromná škoda, že ich nemáme zachytené ani na fotografiách.

    Dnes je prístup na hrad životu nebezpečný z dôvodov možného pádu kameňov, prípadne prepadnutia sa stropov. Isté nebezpečie v letných mesiacoch predstavujú aj tu žijúce jedovaté hady.

    V súčasnosti je Šášovský hrad majetkom mesta Žiar nad Hronom.

    V roku 1979 sa pod vedením Jozefa Hoššu konal historoarcheologický výskum Šášovského hradu. Takéto výskumy nám predovšetkým veľa povedia o ľuďoch a dobe, v ktorej žili, dá sa usúdiť, čím sa zaoberali, od kedy bola daná lokalita osídlená, ale aj o koomforte v akom žili. Nebudem sa zaoberať odbornou metodikou práce, ale pozrime sa na výsledky tohto výskumu. Archeologický výskum odkryl zvyšky vstupnej brány do predhradia a pod hradom, získali sa poznatky o najstaršom osídlení hradného kopca a poznatky o renesančných prestavbách. Súčasne bolo nájdené aj tzv. „smetisko stredovekého hradu“, na ktorom sa spravidla nájdu fragmenty o tej-ktorej dobe. Na základe nálezu fragmentu okraja šálky sa dá predpokladať jej vznik už koncom neolitu (mladšia doba kamenná – centrá neolitu v Európe vznikli v 5. tisícročí pred našim letopočtom).

    Ďalej sa tu našli početné fragmenty nádob, ktoré podľa hrubozrnného materiálu, formovania v ruke (bez hrnčiarskeho kruhu) a výzdoby, sa dajú datovať do mladšej doby rímskej. Pre určenie vývoja stavby hradu boli nájdené dôležité fragmenty hrncov s jednoduchým zrezaným okrajom a telom zdobeným nepravidelne rytou vlnovkou a jednoduchou výzdobou ozubeným kolieskom. Tieto fragmenty pochádzajú z 11. 12. storočia. Ďalej je tu kuchynská keramika z obdobia postavenia tohto gotického hradu, ktorá je typická tým, že je z hliny, ktorá sa vypaľuje až do biela.

    Typická a veľmi početné sú fragmenty kachlíc, ktorých vyhrievacie dosky zdobili figurálne reliéfy. Práve najviac kachlíc bolo nájdených vo vysunutej pevnosti hradu Šášov. Pec, ktorá bola z týchto kachlíc postavená, mala funkciu vyhrievacieho telesa. Práve kachlice nájdené na Šášovskom hrade boli modelované na vysokej výtvarnej úrovni s rôznymi motívmi (heraldika, figurálna, zvieracia a geometrická tematika).

    O dekoratívnosti kachlíc na Šášovskom hrade svedčí najmä torzo kachlice 36 x 25 cm, ktorá je zdobená reliéfom leva s korunou na hlave.

    Podľa archeológa J. Hoššu: “… medzi početnými dokladmi aplikácie tohto motívu v strednej a západnej Európe vyniká šášovský lev veľkoleposťou zobrazenia.“

    Zamyslime sa , máme tu vlastne unikát „šášovský lev“.

    Všetky popísané kachlice boli už glazované, väčšinou na zeleno, niekoľko ich však má kombináciu zelenej so žltou a výnimočne aj polychrómne glazovanie.

    Z hľadiska popisu keramických nálezov, ktoré možno vyrábali hrnčiari neďaleko Šášova, veľmi čestné miesto zaujíma plastika madony, ktorá bola nájdená vo vysunutej pevnosti hradu Šášov. Podľa archeológa plnila funkciu oltárika. Plastika bola vyrobená z bielej hliny. A citujme ďalej archeológov: modelácia drapérie a splývajúcich vlasov, ktoré sú podobné modelácii na reliéfoch sv. Kataríny, sv. Barbory a sv. Margaréty z kachlíc v stredoslovenskej banskej oblasti a teda sú svedectvom miestnej výroby“.

    Pozrime sa ešte na kovové nálezy, kde sú bežné najmä žleezné hroty šípov s kužeľovitou tuľajkou, výnimočne aj s romboidným prierezom, ďalej sa tu našli železné stavebné kovania, časti konského postroja, výstroja bojovníkov.

    Významným nálezom je aj bijak s kužeľovitou hlavicou na reťazi. Táto zbraň môže byť datovaná do 15. storočia, keď boli o hrad Šášov zvádzané najtuhšie boje. Medzi ďalšie kovové nálezy patria rôzne zámky, pracovné a remeselnícke nástroje, nože. Jedinečným nálezom bol hák z cisterny severného paláca, ktorý bol pôvodne nasadený na drevenej žrdi. Veľmi zaujímavý bol uzáver vedra špeciálnym kľúčom.

    Z dnešného pohľadu sú veľmi zaujímavé aj nálezy skla, výrobkov, ktoré sú dnes bežne používané, ale v minulosti bolo jeho používanie vzácnosťou, hlavne v stredoslovenských lokalitách. Podľa archeológa J. Hoššu, ktorý skúmal Šášovský a Kremnický hrad, práve na Šášovskom hrade, ktorý patril majetnejším vrstvám, sa našlo oveľa viac týchto luxusných výrobkov a ich nálezy boli sústredené hlavne do východného paláca. Boli identifikované úlomky čiaš zdobené nálepmi, okenné terče i tabuľové okenné sklá (okenné terče boli kruhové sklá, ktoré nahradzovali tabule pred výrobou okenných tabúľ – pozn. autora). Čo je zaujímavé, je veľký nález sklených  guliek, až 19 kusov. Žiaľ, neviem vysvetliť, na čo sa používali.

    Mnohé z týchto predmetov môžeme vidieť v etnografickom múzeu v Dome kultúry na Námestí Matice slovenskej v Žiari nad Hronom.

Ing. Richard Kafka (Hutník str. 4 – Žiarska kotlina – kotlina, v ktorej žijeme – dát. vyd.: 7.6.2002, 14.6.2002)

Ilustrácie a náčrty hradov, autor Peter Gutek.