Pôdorys objektu v približnej podobe lichobežníka s hlavnými osami cca 40 a 30 m vyplýval z terénnej situácie: tvar horského hrebeňa tu vystupuje do skalného útvaru ohraničeného od severu až po juh kolmými skalnými stenami vysokými niekoľko desiatok metrov. Z prístupnejšej západnej strany bol hrádok oddelený od hrebeňa v súčasnosti asi 3 – 4 metre širokou a približne 1 m hlbokou priekopou a valom. Do hrádku sa vstupovalo z južnej strany, kde sa zachoval jazykovitý skalný výbežok, ktorý umožňoval ukotvenie premostenia priekopy. Keďže profil hrádku je veľmi strmý – od dna priekopy k vrcholovej plošinke je prevýšenie okolo 10 m a strmý svah zaberá prevažnú časť priestoru, na vrchole mohla byť iba solitérna, pravdepodobne drevená zrubová stavba malých rozmerov. Hrádok bol od západu opevnený pravdepodobne palisádou alebo palisádovým plotom, z ostatných strán bol prakticky neprístupný.

Dôvod výstavby tohoto jednoduchého objektu možno hľadať v snahe o lepšiu kontrolu cesty idúcej Chválenskou dolinou na Devičany a odtiaľ na Pukanec. Skala hrádku totiž svojou hmotou zakrývala výhľad z hradu Breznica do spomínanej doliny. Vzdušná vzdialenosť cca 200 m od hradu umožňovala rýchlu komunikáciu medzi oboma objektami.

Časové zaradenie výstavby tohoto fortifikačného útvaru možno položiť niekedy do obdobia stredoveku, pričom jeho funkcia mohla byť najviac využívaná v časoch tureckého nebezpečenstva, na zlepšenie kontroly ciest vedúcich do stredoslovenskej banskej oblasti. Presnejšie datovanie bez archeologického výskumu však nie je možné.