Obranná povinnosť hradov bola jedna vec, no o tom, čo sa deje za hradbami, sa len tak pošuškáva. I hrady pri pohronskej ceste radi klebetia. O tom, že steny majú uši hovoriť nemusíme. Šťastie, že nemajú ústa. Premlelo sa tu množstvo významných i menej známych mien. Po hradných chodbách sa prechádzali králi Uhorska z rodu Arpádovcov: Ondrej II., Belo IV., Ladislav IV., Ondrej III., z rodu Anjuovcov: Karol Róbert a Ľudovít Veľký a neskôr kráľ Matej Korvín, Dóciovci či český vojvoda Ján Jiskra z Brandýsa.
Sláva rodu Dóciovcov
,,Postrach hronských hradov.“ šuškajú si pamätníci. Dóciovci patrili k starému maďarskému rodu a pochádzali z Veľkej Lúče. Milovali krásne ženy, no viac, ako čokoľvek na svete zbožňovali peniaze a majetky. Ich vládnutie trvalo dve storočia. V 16. až 17. storočí sa žiadni poddaní na hronských hradoch nemali dobre. Dóciovci sa preslávili lakomou a bezohľadnou náturou. Zlá nálada a nevraživosť by sa dali krájať. Bolo len otázkou času, kedy nastane revolúcia. Prvú vzburu proti krutovláde iniciovali obyvatelia mesta Brezno. Odplata na seba dlho nenechala čakať. Len, čo sa Dóciovci prebrali zo šoku zaútočili tvrdo na Brezno. Vyrabovali kostol, poničili banské zariadenia, vypálili mestský dom i faru. Viedli nekonečné súdne spory, ktoré prešli do ozbrojených konfliktov s niektorými hornouhorskými banskými mestami. Dóciovci nerešpektovali práva miest a preto sa dostávali do sporov s významnými banskými podnikateľmi Thurzovcami a Fuggerovcami.
Osud to nakoniec zariadil po svojom
Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Nepokoje medzi Dóciovcami a banskými podnikateľmi utíchli počas tureckých bojov. Zvady, nezvady, spoločne sa mohli proti Turkom brániť efektívnejšie. Turecké vojská rabovali všetky majetky. Poddaných brali do otroctva. Počas útlaku prišiel o život Žigmung Dóci. Žigmund sa spolu so svojou ženou Eufrozínou ukryli pred Turkami v Žarnovickom kaštieli. Vojakom sa však podarilo poraziť obrancov kráľa Žigmunda. Eufrozínu okamžite spútali a šup s ňou do tureckého otroctva. Žigmund vyzval tureckého veliteľa do boja, no jeho osud bol spečatený. Na hradnom nádvorí ho turecký kat nemilosrdne popravil. Po odchode Turkov previezli Žigmundove pozostatky do neďalekého hradu Šášov, kde ho dôstojne pochovali v kostole. Netrvalo dlho a slávny rod Dóciovcov postupne vymiera.
