Stavebné dejiny hradu

Pustý hrad vo Zvolene patrí medzi najdôležitejšie sídla kráľov Uhorska. Tvorí ho vyššie položený Horný hrad (571 m n.m.) s rozlohou 3,5 ha a nižšie (476 m n.m.) položený menší Dolný hrad s rozlohou 0,7 ha. Spolu s tzv. spojovacou časťou tvoria areál s celkovou rozlohou 4,7 ha. Táto rozloha ho radí medzi najrozsiahlejšie vrcholnostredoveké hrady na Slovensku. Samotný kopec bol osídlený od praveku s potvrdeným osídlením v neskorej dobe kamennej (badenská/epibadenská kultúra), mladšej a neskorej dobe bronzovej (lužická, kyjatická, pilinská kultúra) a dobe dejinnej (puchovská kultúra).

Pôvodný názov hradu uvádzaný v stredoveku (hrad Zvolen) má slovanský pôvod a bol odvodený od včasnostredovekej osady, ktorá pod ním ležala.

Historické pramene nám umožňujú predpokladať výstavbu hradu Zvolen už v priebehu 12. stor. ako správneho centra rozsiahleho Zvolenského komitátu. Jeho ústrednou stavbou bola najvyššie položená obytná veža dnešného Horného hradu (tzv. veža I).

Už do prvých desaťročí 13. stor. spadá výstavba mohutnej obytnej veže Dolného hradu. Vzhľadom na výnimočné rozmery veže (pôdorys 19,9×19,9m) môžeme predpokladať, že jej výstavba je dielom Ondreja II. (*1177 †1235), ktorý si popri župnom hrade dal vybudovať samostatnú rezidenciu pre svoje pobyty vo Zvolene. Radi ju využívali aj ďalší králi Uhorska v priebehu 13. stor. Napr. Belo IV. (*1206 †1270) sa na hrade Zvolen zdržiaval podľa prameňov až trinásťkrát.

Výstavba rozsiahleho opevnenia hradu spadá do obdobia okolo polovice 13. stor. To spojilo do jedného celku areál oboch hradov. Ako prvé vzniklo murované opevnenie Horného hradu s rozmermi 430×90m a s bránou na južnej strane. V hradbách opevnenia boli vytvorené aj menšie bránky smerujúce do príkrych svahov hradného vrchu. Okolo polovice 13. stor. bolo zo severu k veži na Dolnom hrade pribudované opevnenie s rozmermi 183×38m, ktoré uzatvárala brána s mohutným ostením zostaveným z opracovaných kvádrov. Súčasťou opevnenia Dolného hradu bol aj takmer 200 m dlhý tzv. spojovací múr smerujúci na Horný hrad. V sedle pod vežou Dolného hradu pretínal prístupovú cestu a nachádzala sa tam vonkajšia hradná brána. Do obdobia okolo polovice 13. stor. spadá aj oprava a nadstavba veže Dolného hradu o nové podlažie.

Ešte v priebehu 13. stor. začala vznikať aj vnútorná zástavba Horného hradu. Na nižšom výbežku vrcholovej časti hradného kopca oproti najstaršej obytnej veži vznikla ďalšia, menšia obytná veža (tzv. veža II). Obranu Horného hradu a kontrolu komunikácie na Dolný hrad zosilnila hranolová veža pristavaná k východnej hradbe Horného hradu.

Napriek dobudovaniu nových stavieb Horný hrad vybavený len obytnými vežami prestal vyhovovať dobovým požiadavkám na bývanie a reprezentáciu. Potrebu získania nových komnát vtedajší majitelia hradu riešili vybudovaním úplne nového hradu s rozmermi cca 50x50m (pracovný názov „Dončov hrad“ podľa zvolenského župana Donča z rodu Balašovcov) v najnižšie položenej severnej časti Horného hradu. Toto nové sídlo malo poskytovať predovšetkým pohodlné bývanie a pevnostný charakter stavby čiastočne ustúpil do úzadia (pomerne plytká obranná priekopa). Ústrednou stavbou bol hradný palác vsadený do nárožia opevnenia. V spodnej časti mal suterénne podlažie so skladom, nad ním sa nachádzali aspoň dve podlažia obytných priestorov. Okolitý priestor doplnili menšie hospodárske stavby na terasovite upravenom hradnom nádvorí.

Vzrastajúce nároky na bývanie si neskôr vyžiadali výstavbu ďalších budov a tiež veľkej hradnej cisterny, ktorej súčasťou bol prístavok s filtračnou nádobou, cez ktorú dažďová voda zo striech okolitých budov tiekla do nádrže. Na cisternu zo západnej strany nadviazalo ďalšie krídlo obytných budov. Pre ich postavenie nepostačoval priestor pri hradbe, a tak stavitelia časť opevnenia v nároží zbúrali a roh budovy odvážne vysunuli mimo hradby. Podarilo sa im tým vytvoriť pravidelné ústredné nádvorie lemované dvomi krídlami palácových budov, čím sa snažili napodobniť pravidelný pôdorys vyspelých gotických rezidencii.

Ďalšie prestavby Pustého hradu rámcovo datujeme do 14. stor. a uskutočnili sa v priestore Horného hradu. O nové podlažia bola nadstavaná najstaršia obytná veža (veža I.) a zdokonalila sa aj vstupná brána dobudovaním mohutnej veže s vonkajším portálom chráneným padacou mrežou.

Obdobie 15. stor. sa nieslo v znamení začínajúceho úpadku hradu. Jeho poloha na nedostupnom kopci, archaická rozloha a nemoderné opevnenie už nevyhovovali dobovej vojenskej technike. Posledný pokus o oživenie starej pevnosti podnikli jiskrovské vojská. Ich dielom sú zrejme priekopy a valy, ktoré z veží Horného hradu vytvorili samostatné stavby.

V dobe protitureckých vojen (16. stor.) čiastočne zachované stavby v areáli hradu azda ešte slúžili na pozorovanie. Obranu regiónu pred vpádmi osmanských vojsk zabezpečovali v tomto čase strážne veže – vartovky. Jedna z nich stála podľa písomných prameňov aj v areáli Pustého hradu.

Výskum hradnej cisterny

Prvé informácie o hradnej cisterne na Pustom hrade vo Zvolene máme z polovice 19. stor. z dobových novín o hľadačoch pokladov. Objekt sa začal skúmať v októbri 1889 pod taktovkou Ľ. Leustácha a J. Thomku. Hoci ich výkopy už vtedy komplikovala voda, zastavili sa až v hĺbke 7 m. Moderný archeologický výskum cisterny začal archeológ V. Hanuliak, ktorý ju skúmal v rokoch 2000–2008, pričom sa mu podarilo dostať na celej ploche až do hĺbky takmer 8 m od okraja. Zásyp tu tvorili viaceré opracované kvádre vo veľkosti 60×40×30cm, ktoré mohli pochádzať zo spadnutej valenej klenby. Odkryl zároveň aj väčšiu koncentráciu keramických fragmentov, ktoré umožnili zrekonštruovať niekoľko takmer kompletných hlinených džbánov. Cisterna bola doskúmaná v roku 2015 pod vedením J. Beljaka. Po samotné dno chýbali ešte necelé 2 m. Pracovalo sa vo vlhkom a stiesnenom prostredí a vo veľkej hĺbke (8-10 m). Z cisterny bola vybraná výplň o objeme 103 m3.

Opis cisterny

Hradná cisterna s pôdorysnými rozmermi 6,75×6,82m a hĺbkou takmer 10 m je súčasťou samostatného hradného areálu (tzv. Dončov hrad) v najsevernejšej časti Horného hradu s korunou v nadmorskej výške 538 m. V jeho nároží stojí veľký palác, ku ktorému z bočnej strany prilieha prístavok a cisterna. Jej nádrž je zahĺbená pod povrch nádvoria a bola vykopaná do skalného andezitového podložia. Plášť tvorí murivo s hrúbkou okolo 80-90 cm budované výlučne z kvalitne vypálených tehál s hrúbkou 6-7 cm, šírkou 13-14 cm a dĺžkou cca. 26 cm. Líce je uzatvorené omietkou s prímesou drvenej tehly a kvalitne vyhladeným povrchom. Podobnú úpravu malo aj dno s vyhladenou vrstvou malty, ktorá bola mierne spádovaná do stredu objektu. Cisterna bola ukončená murovanou valenou klenbou. V jej vrcholovej časti bola osadená kamenná obruba valcového tvaru lemujúca otvor umožňujúci čerpanie vody. V prístavbe cisterny sa nachádza unikátna kamenná nádoba (lavabo) objavená v roku 1997. Sústreďovala sa v ňom voda z dvoch prívodných potrubí. Ústilo sem keramické potrubie vertikálne vedené v hmote severnej steny prístavby a súčasne zvislá drevená rúra priložená z vnútornej strany k stene. Dve samostatné vetvy potrubí privádzajúcich vodu do cisterny poukazujú na to, že zbierali vodu z dvoch rôznych plôch. Jednou bola strecha rozsiahleho hradného paláca (pôdorys 24x12m), druhým zdrojom bola strecha prístavby. Kamenná nádoba mala za úlohu zbierať vodu z oboch spomenutých prívodných potrubí. Z nej pod podlahou viedlo kamenné potrubie ústiace priamo do cisterny.

Nálezy z cisterny

Zásyp v hĺbke 8-9 m tvorili kamene zo spadnutých stien budov pôvodne sa týčiacich nad cisternou. Od hĺbky 9 m sa začali objavovať nálezy konštrukčných driev. Išlo hlavne o drevené trámy/hranoly (prierez až 30-35 cm) so zachovanou dĺžkou viac ako 4 m a dosky (široké až 50 cm). Objavovali sa aj jemnejšie opracované drevá, ktoré pochádzali možno z nábytku.

Kolekcia objavených drevených konštrukcií je svedectvom remeselnej zručnosti majstrov z obdobia stredoveku. Zachovali sa aj rôzne vyrezávané ozdobné prvky a kvalitnejšie opracované dielce. Dôležité sú aj dobre zachované konštrukčné detaily spojov. Nakoľko išlo o vlhké prostredie, stredovekí majstri takmer nevyužili spoje pomocou klincov, ale uplatnili predovšetkým perodrážky, kolíky a čapy. Ako konštrukčnú drevinu použili jedľu, ktorá je do tohto prostredia vhodná a zároveň je ľahká. Objavené nálezy pochádzajú z drevenej konštrukcie umiestnenej v interiéri cisterny pod jej klenbou. Časť driev pochádza zrejme aj z pôvodného kladkostroja – rumpálu na vyťahovanie vody z cisterny.

Medzi výnimočné nálezy z cisterny patrí aj súbor drevených vedier vyrobených z jedle, ktoré zrejme slúžili na vyťahovanie vody z cisterny, rovnako ako aj torzo lana, na ktorom viseli. Kožený mech objavený v cisterne mohol slúžiť rovnakému účelu.

K unikátnym objavom patria aj dva takmer kompletne zachované drevené meče z jedle s vyfrézovaným žliabkom na čepeli, ktoré sa používali pri výcviku ako náhrady kovových ekvivalentov; ďalej je to kompletne zachovaný krátky jednosečný železný meč (tesák) s kostenou rukoväťou zo záveru 14. storočia; kratší železný nôž; menšia profilovaná železná pracka; hrot šípu s tŕňom; gotická ostroha s hviezdicovitým kolieskom s ôsmimi paprskami.

Na dne cisterny sa podarilo objaviť aj tri mincové kotúčiky, slúžiace na razbu a dva strieborné denáre. V jednom prípade išlo o západoeurópsku razbu z prelomu 13. a 14. stor. a druhým bol denár Bela IV. (1235-1270). V cisterne sa nachádzali aj rozbité hrnce, fľaše, džbány a poháre vytáčané na kruhu, ktoré sa bežne vyskytovali v 14. stor. Rekonštruovať je možné minimálne 5-6 rôznych tvarov, pričom sa ich objem pohyboval okolo 2,5 l až 3,5 l.

Vek cisterny

Otázka nového datovania výstavby cisterny, ktorá sa pôvodne predpokladala v druhom alebo treťom desaťročí 14. stor. (resp. v jeho polovici) sa otvorila už po náleze mince Bela IV. Zároveň dendrochronologické analýzy datovali posledné prírastky letokruhov na vzorkách driev do poslednej dekády 13. stor. Na základe týchto poznatkov vieme posunúť výstavbu cisterny už do dôb panovania kráľa Ondreja III. (1290-1301), t.j. na prelom 13. a 14. stor. Z toho jasne vyplýva datovanie výstavby severnej časti hradu s veľkým palácom už do druhej polovice 13. stor. Zánik cisterny kladieme na prelom 14. a 15. stor. (najneskôr do polovice 15. stor.).