Zrúcaniny strážnej veže sa nachádzajú na ľavej strane Hrona medzi obcami Hronský Beňadik a Tekovská Breznica na bočnom výbežku Hodrušskej hornatiny. Objekt je najlepšie prístupný z miestnej časti Tekovskej Breznice nazývanej Luchtov, od ktorej je vzdialený asi 1 km južným smerom. Lokalita je v súčasnosti využívaná ako lesná škôlka. Podlhovastý hrebeň s vrcholovou plošinou sa tiahne v smere sever-juh. Vrcholová plošina sa južným smerom zužuje a prechádza do úzkej šije hrebeňa, kde stoja zvyšky murovanej strážnej veže zachovanej asi do úrovne dvoch podlaží. Veža je orientovaná juhovýchodným nárožím proti vybiehajúcej úzkej šiji. Má štvorcový pôdorys so stranou dĺžky 7,8 m a hrúbkou muriva 2 m. Murivo bolo vystavané z lomového andezitu na tvrdú maltu z vápna a riečneho piesku s prímesou väčšej frakcie okrúhliakov a tehlovej drviny. V súčasnosti sa výši asi 2 m nad okolitým terénom, ktorý je deštrukciou a závalmi zvýšený oproti pôvodnej nivelete. Obvodový plášť muriva je poškodený a vypadaný, takže je značne obnažené liate jadro muriva. Napriek tomu je možné spoľahlivo rekonštruovať rozmery objektu. Zo zachovaných zrúcanín možno zistiť, že veža mala tmavé, pravdepodobne mierne zahĺbené prízemie. Zachoval sa deštruovaný vstup do veže v severozápadnom rohu miestnosti v úrovni niekdajšieho prvého poschodia. O vnútornom vybavení veže sa už nič viac nedá povedať.

Zaujímavým faktom je, že v okolí veže nie sú terénne náznaky po iných opevňovacích zariadeniach. Mohlo tu snáď existovať ľahké opevnenie v podobe palisády. Existenciu kamenného ohradenia veže nepredpokladáme.

Z uvedených faktov a zo súčasných poznatkov možno nateraz vyvodiť záver, že veža nie je zvyškom väčšieho fortifikačného útvaru – hradu či hrádku. Ide asi o strážny a signalizačný objekt – hlásku, čomu nasvedčuje aj jej poloha. Pravdepodobne bola súčasťou strážnej a signalizačnej sústavy na ochranu stredoslovenských banských miest budovanej v dôsledku tureckého nebezpečenstva od roku 1564, do ktorej bol vtedy začlenený aj neďaleký hrad Breznica. Bez archeologického výskumu však nemožno úplne vylúčiť ani prípadné úvahy o staršej datácii objektu.

Ilustrácie a náčrty hradov, autor Peter Gutek.